slovnik

Transformácia vnemov

Ideme hovoriť o transformácii života. Táto transformácia je možná, iba ak má človek hlboké odhodlanie spraviť ju sám na sebe. 

Transformácia znamená, že jedna vec sa mení na niečo iné. Je logické, že všetky veci sú náchylné k zmene.

Nikto nemôže popierať, že vo vnútri hmoty existujú veľmi známe transformácie. Napríklad, cukor je transformovaný na alkohol a ten je potom prostredníctvom činnosti fermentácie prevedený na ocot. Toto je transformácia molekulárnej hmoty. Človek vie o chemickom živote elementov, napríklad, keď je rádium pomaly transformované na olovo.

Alchymisti stredoveku hovorili o transformácii olova na zlato. Avšak, nie vždy narážali iba na fyzickú kovovú hmotu. Čo tým výrokom chceli obyčajne naznačiť bolo, ako môže byť transformované olovo osobnosti na zlato ducha.  Je teda vhodné, aby sme nad týmto všetkým popremýšľali.

V Evanjeliách má predstava pozemského človeka, (ktorý je porovnateľný k semiačku, ktoré je schopné vývoja) rovnaký význam, ako predstava renesančnej ľudskej bytosti alebo človeka, ktorý musí byť znovu zrodený. Je zrejmé, že ak semiačko nezomrie, nemôže sa zrodiť rastlina. Smrť a narodenie existujú súčasne v každej transformácii.

V Gnosticizme považujeme človeka za továreň s tromi poschodiami, ktoré obyčajne prijímajú tri druhy výživy.

Máme:

Nesporne potrava, ktorú jeme podstupuje radu po sebe idúcich transformácií. Samotný proces života je transformácia. Každý žijúci tvor vo vesmíre je nažive prostredníctvom transformácie jednej substancie do druhej. Napríklad, rastlina transformuje vzduch, vodu a soli pôdy do nových vitálnych rastlinných substancií, ako napríklad orechy, ovocie, zemiaky, citróny, atď., elementy, ktoré sú pre nás užitočné. Teda všetko je o transformácii.

Fermentácia prírody sa líši zásluhou činnosti slnečného žiarenia. Je nepochybné, že citlivá vrstva(film) života, (ktorá sa normálne rozprestiera po zemskom povrchu), vedie všetku univerzálnu silu smerom k samotnému vnútru planetárneho sveta. Z tohto dôvodu  každá rastlina, každý hmyz, každý tvor a samotné “intelektuálne zviera“, (ktoré je nesprávne nazývané človekom) nevedome absorbuje, vstrebáva špecifické kozmické energie, ktoré sú potom transformované a prenášané smerom k vnútorným vrstvám planetárneho organizmu. Takto transformované energie dôverne súvisia so všetkým hospodárstvom planetárneho organizmu, v ktorom žijeme. Nepochybne každý tvor (podľa svojho rodu), transformuje špecifické energie, ktoré sú neskôr prenášané do zemského vnútra pre hospodárstvo sveta. Teda každý žijúci tvor, plní rovnakú funkciu.

Keď jeme jedlo, potrebné pre našu existenciu, potom je vskutku transformované z jednej fázy do druhej, do všetkých tých elementov, ktoré sú také nevyhnutné pre našu existenciu. Ktoré centrum v našom vnútri vykonáva tieto procesy transformácie substancií? Samozrejme, je to Inštinktívne Centrum. Múdrosť tohto centra je veľmi prekvapujúca.

Samotné trávenie je transformácia. Inými slovami, jedlo v našom žalúdku, v spodnej časti tejto trojposchodovej továrne nášho ľudského organizmu, podstupuje transformáciu. Keby niečo malo vstúpiť bez toho, aby to šlo cez žalúdok, vtedy by organizmus nebol schopný vstrebať vitamínové princípy tej veci alebo jej proteíny. Teda, toto by jednoducho bolo špatné trávenie.

Ako tak uvažujeme o tomto subjekte, pochopíme nezbytnosť podstúpenia transformácie.

Je zjavné, že fyzická potrava je transformovaná. Avšak, je tam niečo, čo nás pozýva na zamyslenie: existuje vnútri v nás vzdelané centrum na transformáciu vnemov?

Nie! Vskutku, pre účel samotnej prírody nie je pre intelektuálne zviera (nesprávne nazývane človekom) vôbec nutné, aby transformoval vnemy. Ale ľudská bytosť dokáže svoje vnemy transformovať sama. Prirodzene, musí pochopiť dôvod pre tú nutnosť. Uvádzame, že toto je vykonané, keď má človek vnútorné hlboké poznanie.

Bolo by veľkolepé, keby sme transformovali naše vnemy. Avšak, väčšina ľudí verí, že fyzický svet im dá to, po čom túžia a hľadajú. Vskutku toto je náramná chyba, pretože samotný svet vstupuje do nás, do nášho organizmu vo forme obyčajných vnemov. Teda, prvú vec čo musíme pochopiť, je dôležitosť ezoterickej práce, ktorá je úzko spojená so svetom vnemov.  

Potrebujeme skutočne transformovať naše vnemy? Po pravde potrebujeme! Toto je pravda, pretože človek nemôže skutočne transformovať svoj život, pokiaľ netransformuje vnemy, ktoré sa dostávajú do mysle. 

Ľudia, ktorí čítajú tieto riadky, musia popremýšľať nad tým, čo je tu uvedené. Hovoríme o niečom veľmi revolučnom, vzhľadom na to, že celý svet verí, že to, čo je fyzické, je to, čo je skutočné. Avšak, ak pôjdeme trochu hlbšie, tak vidíme, že to čo naozaj vnímame každú chvíľu, každý okamih, sú obyčajné vnemy.

Ak vidíme osobu, ktorá nás teší alebo neteší, prvú vec ktorú získame od toho charakteru tej osoby, sú jeho príjemné a nepríjemné vnemy, nie je to pravda? Toto nemôžeme poprieť. Z tohto dôvodu je život následnosť vnemov a nie fyzickej veci dajakého výhradného materialistického typu, ako tomu veria učení ignoranti. A tak, skutočnosť života sú jeho vnemy!

Vskutku názory ktoré tu vyhlasujeme, nie je ľahko pochopiť, chápať. Možno existujú čitatelia, ktorí  sú si istí, že život existuje tak ako je a nie podľa ich vnemov. Samozrejme takto rozmýšľajú preto, pretože sú tak ovplyvnení týmto svetom.

Napríklad: osobu, ktorú tam vidíme sedieť na stoličke s týmto alebo takým farebným sakom alebo osoba, ktorá nás víta alebo ktorá sa na nás smeje, atď., sú pre nás naozaj skutočné. Avšak, ak nad nimi všetkými hlboko meditujeme, potom dôjdeme k záveru, že to čo je skutočné pre nás, sú vnemy. Vskutku, je to pretože tieto vnemy prichádzajú do mysle cez okná našich zmyslov.

Keby sme nemali zmysly, napríklad oči na videnie, uši pre počutie, ústa na chutnanie jedál, (ktoré náš organizmus vstrebáva), existovalo by pre nás to, čo je nazývané fyzickým svetom? Samozrejme, že nie, absolútne nie.

Preto sa k nám život dostáva vo forme vnemov. Je to presne v týchto vnemoch, kde existuje možnosť pracovania na sebe. Predovšetkým, čo je to čo musíme urobiť? Musíme pochopiť prácu, ktorú musíme vykonať.  Ako by sme mohli dosiahnuť psychologickú transformáciu na sebe? Robíme ju vykonávaním psychologickej práce na vnemoch, ktoré prijímame každú chvíľu, každý okamih.

Prvá práca dostáva meno Prvý Vedomý Šok. Toto súvisí s tými vnemami, ktoré sú všetko to, čo poznáme ako vonkajší svet. Akú majú teda veľkosť  skutočné veci, skutoční ľudia?

Každý deň sa musíme vnútorne transformovať. Keď chceme transformovať náš psychologický aspekt, musíme pracovať na vnemoch, ktoré do nás vstupujú.

Prečo nazývame prácu transformácie vnemov Prvý Vedomý Šok? Pretože “šok“ je niečo, čo nedokážeme pozorovať obyčajným mechanickým spôsobom; je potreba sebavedomého úsilia. Je jasné, že ak človek začne chápať túto prácu, tak začne prestávať byť mechanickou ľudskou bytosťou, ktorá slúži iba pre prírodné účely.

Teraz sa zamyslite nad významom všetkého, čo sa tu učíte. Ak potom prostredníctvom vašej vlastnej snahy začnete so sebapozorovaním, potom to  uvidíte na praktickej stránke tejto ezoterickej práce, že všetko dôverne súvisí s transformáciou vnemov a s tým, čo je prirodzene ich výsledkom.

Práca napríklad na negatívnych emóciách, na rozhnevaných stavov, na stotožňovaní, na seba uvažovaní, na po sebe idúcich “ja“, na klamaní, na seba ospravedlňovaní, na výhovorkách, na nevedomých stavov v ktorých sa nachádzame, celá súvisí s transformáciou vnemov a s tým čo z toho všetkého vzniká. Vzhľadom na dôležitosť transformácie, je výhodné porovnať prácu na sebe, určitým spôsobom k pitve. Nezabudnite, že na mieste vstupu vnemov, je nutné sformovať element zmeny.

Skrze pochopenia tejto práce, môžete akceptovať život ako prácu. Vtedy skutočne vstúpite do nepretržitého stavu seba-pamätania sa. Vtedy sa k vám prirodzene dostane náramný realizmus transformácie vnemov. Normálne alebo lepšie povedané super-normálne vás samotné transformované vnemy dovedú k lepšiemu životu, prirodzene závisiac na tom, ako sa zaujímate o túto prácu. Takto už na vás vnemy nebudú viacej pôsobiť, tak ako pôsobili na začiatku vašej vlastnej transformácie.

Ale pokiaľ budete pokračovať v myslení rovnakým spôsobom, čo znamená prijímajúc život rovnakým spôsobom, tak je jasné, že vo vás nebude žiadna zmena.

Transformovať vnemy života, je transformovať sám seba. Tento totálne nový spôsob myslenia, nám takú transformáciu pomôže uskutočniť. Táto celá rozprava je výhradne založená na radikálnom spôsobe seba transformácie. Preto, ak sa človek nezmení, nič nedosiahne.

Vskutku pochopíte, že život od nás požaduje nepretržitú reakciu voči nemu. Teda všetky tieto reakcie z nášho osobného života. Z tohto dôvodu  zmeniť ľudský život, znamená skutočne zmeniť naše reakcie voči nemu. Vonkajší svet k nám prichádza ako obyčajné vnemy, ktoré nás neustále nútia reagovať, povedali by sme stereotypným spôsobom. Ak reakcie, ktoré formujú náš osobný život sú všetky negatívneho typu, potom náš vlastný život bude takisto negatívny.

Život sa skladá zo za sebou idúcich radov negatívnych reakcií, ktoré sa dejú ako neustále odpovede voči vnemov, ktoré sa dostávajú do mysle. Z tohto dôvodu sa naša úloha skladá z transformovania vnemov života takým spôsobom, aby neprovokovali takýto typ negatívnej odpovede. Avšak na dosiahnutie tohto je nutné, aby sme sa neustále pozorovali, od chvíle do chvíle, od okamihu do okamihu. Preto je urgentné študovať vlastné vnemy.

Nesmieme dovoliť, aby sa k nám vnemy dostali subjektívne a mechanicky. Ak začneme mať takúto kontrolu, tak začneme nový život, začneme žiť viacej vedome. Jednotlivec si nemôže dovoliť, aby dovolil vnemom, aby sa k nemu dostali mechanicky. A tak, keď človek koná týmto spôsobom, tak transformuje vnemy a vtedy začína žiť vedome.

Prvý Vedomý Šok sa skladá z transformácie vnemov, ktoré sa k nám dostávajú. Ak sa človeku podarí transformovať vnemy, ktoré sa dostávajú do jeho mysle v okamžiku príchodu, vtedy dosiahne úžasných výsledkov , ktoré prospievajú jeho existencii.

Človek môže vždy pracovať na výsledku vnemov. A tak vskutku, tieto vnemy sa skončia bez mechanického efektu, pretože táto mechanickosť je vo vnútru našej psychiky obyčajne katastrofálna.

Gnostická Ezoterická Práca musí byť privodená do bodu, kde vstupujú vnemy. Inak sú rozdelené osobnosťou do nesprávnych miest, aby mohli vyvolať staré reakcie.

Zjednoduším to; ako príklad poďme použiť nasledujúce: Ak hodíme kameň do krištáľového jazera, v jazere sa vytvoria vnemy a odpoveď na tie vnemy vytvorené kameňom, sa prejavia vo forme vĺn, ktoré idú od stredu po okraj.
Teraz si predstavte myseľ ako jazero. Zrazu sa objaví obraz nejakej osoby. Ten obraz sa dostáva do našej mysle, ako ten kameň v hore uvedenom príklade. Myseľ potom reaguje vo forme vnemov. vnemy sú výsledkom toho obrazu, ktorý sa dostáva do mysle a reakcie sú odpoveďami na tie vnemy.

Ak je oproti stene hodená lopta, tak tá stena obdrží vnemy. Neskoršie bude nasledovať reakcia, ktorá sa skladá z vrátenia lopty tomu, kto ju hodil. Možno sa tá lopta priamo nevráti k tej osobe, ale sa odrazí naspäť a to je presne tá reakcia.

Svet je utvorený z vnemov; napríklad: obraz stolu sa dostáva do našej mysle skrze zmysly. Nemôžeme povedať, že ten stôl prišiel alebo že ten stôl vstúpil do nášho mozgu, to je absurdné. Avšak ten obraz toho stolu je vo vnútri v nás. A tak naša myseľ okamžite reaguje povedaním: toto je drevený alebo železný stôl, atď.!

Takisto existujú vnemy, ktoré nie sú príjemné. Napríklad slová toho, kto nás uráža, nie je to pravda? Mohli by sme transformovať slová toho, kto nás uráža?

Nie! Pretože slová sú, aké sú. Čo by sme teda mohli urobiť? Musíme transformovať vnemy, ktoré tie slová v nás vytvárajú. Toto je možné.

Gnostické učenie nás učí, ako kryštalizovať Druhú Silu, čo je Kristus vo vnútri v nás, pomocou postulátu, ktorý uvádza: Musíme s radosťou prijímať nepríjemné prejavy našich blížnych.

V predchádzajúcom postuláte sa nachádza spôsob, ako transformovať vnemy, ktoré v nás slová útočníka vytvárajú. S radosťou prijať nepríjemné prejavy našich blížnych. Tento postulát nás prirodzene vedie ku kryštalizácii Druhej Sily, Krista  vo vnútri v nás. Praktikovanie tohto postulátu v nás spôsobí, príchod a kryštalizáciu Krista.

Ak z tohto fyzického sveta poznáme iba jeho vnemy, potom v skutku tento fyzický svet nie až taký vonkajší, ako tomu veria ľudia. S pravým dôvodom Immanuel Kant povedal, “vonkajšok je vnútrajšok“ Ak je vnútrajšok to, čo má význam, tak z tohto dôvodu by sme teda mali transformovať vnútrajšok. vnemy sú vnútorné, preto všetky predmety a veci, všetko čo vnímame, existuje v našom vnútri vo forme vnemov.

Ak netransformujeme vnemy, nič sa v nás nezmení. Žiadostivosť, chamtivosť, pýcha, nenávisť, atď., existujú vo forme vnemov, ktoré nepretržite vibrujú vo vnútri našej psychiky. Mechanický výsledok takých vnemov sú všetky tie neľudské elementy, ktoré v sebe nosíme a ktoré sme obyčajne nazvali “ja“, ktoré vo svojej spojitosti predstavujú mňa, seba.

Predpokladajme napríklad, že muž vidí provokujúcu ženu a že tie vnemy netransformuje. Výsledok bude, že tie isté vnemy žiadostivého typu v ňom vytvoria túžbu ju vlastniť. Takáto túžba je výsledkom prijatých vnemov, kryštalizuje sa, nadobudne tvar v našej psychike a stane sa ďalším agregátom, inými slovami neľudským elementom, nový druh chlipného “ja“, ktorý prichádza, aby sa pridal do súčtu neľudských elementov, ktoré vo svojej celosti predstavujú ego.

Hnev, chamtivosť (lakomstvo), žiadostivosť (smilstvo), závisť, pýcha, lenivosť a nenásytnosť (obžerstvo) existujú vo vnútri v nás. Prečo v nás existuje hnev? Pretože mnoho vnemov sa dostalo do nášho vnútra a my sme ich nikdy netransformovali. Mechanické výsledky takých nikdy-predtým-netransformovaných-vnemov hnevu, formujú “ja“, ktoré existujú a vibrujú v našej psychike a ktoré nám neustále prinášajú pocit hnevu.

Prečo chamtivosť? Nepochybne, mnoho vecí v nás prebudilo chamtivosť: peniaze, šperky, všetky druhy materiálnych vecí, atď.  Tie veci, tie predmety sa k nám dostali vo forme vnemov. Spáchali sme chybu, že sme tie formy netransformovali do rôznych vecí, ako napríklad do príťažlivosti pre krásu alebo šťastia, atď. Také netransformované vnemy sa prirodzene stávajú “ja“ chamtivosti, ktoré nosíme v našom vnútri.

Prečo máme žiadostivosť (chlípnosť)? Už som uviedol, že rôzne formy žiadostivosti sa k nám dostali vo forme vnemov. Inými slovami, erotické obrazy sa objavili z vnútra našej mysli a reakcia bola žiadostivosť. Prirodzene tam nebolo žiadne váhanie vo výsledku tej hybnej sily. Následne sa v našej psychike zrodili nové morbídne “ja“, pretože sme netransformovali tie žiadostivé vlny, ten nezdravý erotizmus.

To je dôvod, prečo dnes musíme pracovať na tých vnemoch a ich mechanických výsledkoch, ktoré máme v našom vnútri. A tak vo vnútri v nás, máme vnemy hnevu, chamtivosti, nenásytnosti, pýchy, lenivosti a žiadostivosti. Rovnako máme vo vnútri mechanické výsledky takých vnemov: zväzok hádavých a nariekajúcich “ja“, ktoré teraz potrebujeme pochopiť a eliminovať.

Majstrovské dielo nášho života sa skladá z poznania ako transformovať vnemy a tiež vo vedení ako eliminovať mechanické výsledky tých vnemov, ktoré neboli transformované v minulosti.

Vonkajší svet neexistuje v našom vnútri. Čo existuje v našom vnútri, sú vnemy. vnemy sú vnútorné a reakcie na také vnemy sú úplne vnútorné.

Nikto by nemohol povedať, že vidí strom sám o sebe. Môže vidieť obraz stromu, ale nie strom. Ako uviedol Immanuel Kant, nikto nevidí vec samu o sebe. Človek vidí obraz vecí, inými slovami dojem stromu, dojem  niečoho narastá vo vnútri v nás a tieto vnemy sú vnútorné, vzťahujú sa k mysli.

Keď človek vykonáva svoje vlastné vnútorné modifikácie, tak tam nie je váhanie vo výsledku tej hybnej sily. Takým výsledkom je zrodenie nového “ja“, ktoré zotročuje našu Esenciu, naše vedomie, zosilňujúc ešte viac ospalý stav v ktorom žijeme.

Keď človek vskutku pochopí, že všetko čo existuje v človeku, nie je ničím iným, iba zhlukom vnemov, ktoré sa vzťahujú k fyzickému svetu, tak pochopí aj nutnosť transformovania týchto vnemov. A tak transformácia človeka, je dosiahnutá vykonávaním takej transformácie.

Neexistuje nič viac, čo bolí viac, ako nactiutŕhanie alebo slová útočníka. Ak je človek schopný transformovať vnemy, ktoré v nás také slová vytvárajú, tak také vnemy nemajú hodnotu. Inými slovami, zostanú ako nekrytý šek. Samozrejme slová toho, kto nás uráža, nemajú o nič väčšiu hodnotu než tú, ktorú im dá osoba, ktorá je urážaná. Z tohto dôvodu, ak im urážaná osoba nedá žiadnu dôležitosť, tak opakujem, zostanú ako nekrytý šek. Pochopením tohto, človek transformuje vnemy tých slov. Napríklad sú transformované na niečo iné, na lásku, na súcit pre toho, čo nás uráža. Prirodzene, toto znamená transformáciu. Z tohto dôvodu musíme bez prestávky transformovať vnemy, nie iba tie v súčasnosti, ale tiež tie minulé a budúce.

Vnašom vnútri existuje mnoho vnemov. Spravili sme chybu, že sme ich v minulosti netransformovali. Mnohé ich mechanické výsledky sú “ja“, ktoré teraz musíme rozdrviť, vyhladiť, aby naše vedomie bolo slobodné a prebudené.

Je nepostrádateľné, aby sme pouvažovali nad tým, čo tu uvádzam. Veci, ľudia, apod., nie sú ničím iným než vnemami vnašom vnútri, v našich mysliach. Preto, ak tieto vnemy transformujeme, tak radikálne transformujeme náš život.

Napríklad: keď je človek pyšný kvôli svojej spoločenskej pozícii alebo svojim peniazom, taká pýcha, ktorá v ňom existuje, má ako svoj základ nevedomosť (neznalosť). Avšak ak si táto osoba uvedomí, že jeho spoločenské postavenie je vytvorené z obyčajnej mentálnej hmoty (série vnemov, ktoré sa dostali do jeho mysle) a potom analyzuje hodnotu tejto mentálnej hmoty, tak si uvedomí, že tá pozícia existuje iba v jeho mysli vo forme vnemov. Tie vnemy, ktoré peniaze a spoločenské postavenie vytvárajú sú ničím, iba vonkajšími vnemami mysle. A tak iba jednoduchým pochopením, že sú to iba vnemy mysle, vznikne ich následná transformácia. Potom z nás sama od seba opadne pýcha, zrúti sa, a v nás sa prirodzeným spôsobom rodí pokora.

Pokračujúc touto štúdiou procesu transformácie, budem pokračovať s niečím veľmi podstatným. Na príklad, chlipný obraz osoby sa dostáva do našej mysle alebo sa vzdúva vo vnútri našej mysli. Je samozrejmé, že taký obraz je dojem. Tento chlipný obraz by sme mohli transformovať pomocou pochopenia. V tej chvíli by pre nás stačilo si pomyslieť, že tá žena jedného dňa zomrie a že jej telo sa stane prachom na cintoríne. Ak by sme v našej predstavivosti uvideli jej telo v hrobe, v procese rozkladu, toto by bolo viac než dostačujúce transformovať ten chlipný dojem na cudnosť. Pretože ak nie je transformovaný, tak bude pridaný do légie našich “ja“ žiadostivosti. Preto je vhodné transformovať vnemy, ktoré sa objavujú v našej mysli pomocou pochopenia.         

Je veľmi logické, že vonkajší svet nie až taký vonkajší, ako sa tomu normálne verí. Všetko, čo sa k nám dostáva z fyzického sveta, je v našom vnútri, pretože toto nie je ničím iným, iba vnemami.

Nikto by nemohol umiestniť strom, stoličku, palác alebo kameň do našej mysli. Všetko sa dostáva do našej mysli vo forme vnemov. To je všetko.

Teda vnemy, ktoré prichádzajú z tohto sveta (ktorý považujeme za externý), nie sú až také externé, ako tomu veríme. Preto je neodkladné, aby sme transformovali vnemy prostredníctvom pochopenia.

Ak nás niekto zdraví, chváli, ako by sme mohli transformovať márnivosť, ktorú v nás tento alebo tamten lichotník vyvoláva? Samozrejme, chvály, lichôtky nie sú ničím iným než vnemami, ktoré sa dostávajú do našej mysle a myseľ potom reaguje vo forme márnivosti. Avšak, ak sú tieto vnemy transformované, márnivosť sa potom stáva neprijateľnou.   

Ako by mohli byť transformované slová lichotníka? Samozrejme, je to prostredníctvom pochopenia. Keď človek skutočne pochopí, že nie je ničím, iba nekonečne malým tvorom v rohu vesmíru, vtedy okamžite sám od seba transformuje tie vnemy chvály, lichotenia na niečo iné. Takéto vnemy premení na to, na čo sú: teda prach, kozmický prach, pretože pochopí svoje vlastné postavenie.

Vieme, že Galaxia, v ktorej žijeme je vytvorená z miliónov svetov. Potom, čo je Zem? Je iba časticou prachu v nekonečnu. A ak by sme mali uviesť, že nie sme ničím iným, iba organickými mikroorganizmami na tej častici, potom čo? Keby sme toto pochopili, keď sme polichotení, vykonali by sme transformáciu tých vnemov týkajúcich sa tej chvály a lichotenia alebo pätolizačstva, a ako výsledok by sme nereagovali vo forme pýchy.

Čím viac nad týmto uvažujeme, tým viac znovu uvidíme nutnosť úplnej transformácie vnemov. Všetko, čo vidíme ako externé, je interné. Ak nebudeme pracovať vo vnútri, potom budeme kráčať po ceste omylu, pretože nemodifikujeme naše návyky. Ak chceme byť iní, tak sa musíme vnútorne transformovať. Musíme začať transformovaním vnemov. Takto sa v nás vzdúva sexuálna transformácia(transmutácia), keď transformujeme zvieracie a beštiálne vnemy na elementy oddanosti.

Nepochybne, táto záležitosť vnemov si zasluhuje jasnejšiu a presnejšiu analýzu. Osobnosť, ktorú sme dostali alebo získali, udeľuje vstup do vnemov života. Avšak táto osobnosť tie vnemy netransformuje, pretože osobnosť je niečo prakticky mŕtve.

Keby vnemy dopadli priamo k Esencii, vtedy je samozrejmé, že by boli správne transformované, pretože Esencia by ich okamžite presne uložila do odpovedajúcich centier ľudského stroja.   

Osobnosť je termín, ktorý sa aplikuje na všetko, čo nadobudneme. Je jasné, že osobnosť prekladá vnemy zo všetkých strán života limitovaným a prakticky stereotypným spôsobom, podľa svojej kvality a asociácií.

Z hľadiska Gnostickej Ezoterickej Práci je osobnosť niekedy porovnávaná s hroznou sekretárkou, ktorá je za stolom v kancelárii, zaneprázdnená so všetkými predstavami, konceptmi, predpojatosťami, názormi a predsudkami. Má mnoho slovníkov, rôznych druhov encyklopédií, príručiek, atď. A predsa nie je v komunikácii s centrami, inými slovami, s mentálnymi, emocionálnymi a fyzickými centrami. Nie je v komunikácii s intelektuálnymi, motorickými, emocionálnymi, inštinktívnymi a sexuálnymi centrami, kvôli svojim neobvyklým predstavám. Následne alebo ako dôsledok sa stáva, že osobnosť sa skoro vždy umiestňuje v komunikácii s nesprávnymi centrami. Toto znamená, že vnemy, ktoré prichádzajú, sú poslané do nesprávnych centier. Inými slovami, osobnosť umiestňuje vnemy do centier, ktoré im nezodpovedajú. Prirodzene, toto vytvára chybné výsledky.

Uvediem nasledujúci príklad, aby sme to lepšie pochopili. Predpokladajme, že žena navštívi muža s veľkým ohľadom a rešpektom. Je jasné, že vnemy, ktoré džentlmen prijíma vo svojej mysli sú prijaté osobnosťou, a tá ich posiela do nesprávnych centier. Osobnosť ich bežne posiela do sexuálneho centra. Preto tento džentlmen pevne verí, že tá dáma je do neho zaľúbená. Logicky to dlho nepotrvá, pred jeho poponáhľaním sa s narážkami voči nej. Nepochybne, ak tá dáma nikdy nemala taký druh pocitu k tomu džentlmenovi, tak týmto bude oprávnene prekvapená. Tento výsledok bude zavinený hroznou transformáciou vnemov. A takto tu môžeme vidieť, akou vlastne sekretárkou, tá osobnosť skutočne je.

Nepochybne, život ľudskej bytosti závisí na tejto sekretárke, ona, ktorá hľadá transformáciu vnemov vo svojich príručkách, vždy bez pochopenia, čo tá udalosť skutočne znamená. Následne prenáša vnemy bez toho, aby niekedy brala akúkoľvek zodpovednosť za to, čo sa môže stať. Napriek tomu sa osobnosť domnieva, že plní svoju povinnosť. Toto je naša vnútorná situácia.

A tak, čo je podstatné v tejto alegórii pochopiť je, ako ľudská osobnosť( ktorú získame a ktorú sme prinútení získať) začne preberať naše životy.

Nepochybne je zbytočne si predstavovať, že toto sa deje iba určitým a špecifickým ľuďom. Toto sa deje každému, komukoľvek.

Pomocou pozorovania človek objaví, že existujú početné charakteristické reakcie, ktoré sú vytvorené vnemami, ktoré sa k nám dostávajú. Bohužiaľ, tieto mechanické reakcie nás ovládajú. Je jasné, že každá osoba je v živote, ovládaná samotným životom; nezáleží na tom, či sa nazýva liberálom alebo konzervatívcom, revolucionárom alebo boľševikom, dobrým alebo zlým v hocijakom zmysle slova.

Je samozrejmé, že v prítomnosti pôsobení externého sveta existujú reakcie. Náš vlastný život je nimi predstavovaný. Preto založené na tomto fakte, môžeme dôrazne prehlásiť, že ľudstvo je úplne mechanické.

Každá ľudská bytosť si v živote pre seba utvorila enormné množstvo reakcií, ktoré sa stali praktickými skúsenosťami jej existencie. Je jasné, že každá akcia vytvára svoje reakcie, čo sú určitým druhom akcií. Také reakcie sú nazývané skúsenosťami.

A tak schopnosť naučiť sa ako relaxovať myseľ, by bola najpodstatnejšia vec, aby sme mohli lepšie poznať naše akcie a reakcie. Táto “mentálna relaxácia“ (schopnosť ľahnutia si na posteľ alebo na pohodlné kreslo, za účelom trpezlivého uvoľnenia všetkých svalov a potom vyprázdnenia mysle od všetkých myšlienok, túžieb, emócií, a spomienok) je nádherná. Keď je myseľ pokojná, keď je myseľ ticho, vtedy sa môžeme lepšie poznať. V takých chvíľach pokoja a mentálneho ticha, sa priamym spôsobom dostaneme ku skutočnému zážitku, ku surovej realite všetkých našich akcií v našom praktickom živote.

Keď je myseľ v úplnom odpočinku, vtedy vidíme veľké množstvo elementov a pod-elementov, akcií a reakcií, túžieb, vášní, atď., ako niečo pre nás cudzie. Tieto elementy a pod-elementy čakajú presný okamih, v ktorom budú schopné nad nami prevziať kontrolu, nad našou osobnosťou. To je dôvod, prečo stojí za to mať tichú a pokojnú myseľ. Samozrejme relaxácia mysle je prospešná v najúplnejšom zmysle slova, pretože nás vedie k individuálnemu sebapoznaniu.

A takto všetko, čo je život, to jest externý život (čo vidíme a žijeme), je pre každého človeka jeho reakcia na vnemy, ktoré prichádzajú z fyzického sveta.    

Je obrovskou chybou si myslieť, že to, čo je nazývané životom, je fixná, pevná vec, ktorá sama o sebe je rovnaká pre každú osobu. Pretože existujúce vnemy súvisiace so životom v ľudských druhoch sú nekonečné, nepochybne môžeme povedať, že neexistuje jediná osoba, ktorá má rovnaké vnemy ako druhá.

Vskutku, život sú naše vnemy z neho. A tak je jasné, že ak sa rozhodneme, tak tie vnemy dokážeme transformovať. Ale ako bolo uvedené, toto je predstava, ktorá je veľmi ťažká pre porozumenie alebo pochopenie, pretože hypnóza našich zmyslov je veľmi mocná.

I keď sa to môže zdať neuveriteľné, faktom je, že všetky ľudské bytosti sú v stave “kolektívnej hypnózy“. Taká hypnóza je vyprodukovaná zvyškovým stavom ohavného Kundabuffer orgánu.  

Keď bol Kundabuffer orgán odstránený, čo zostalo, boli rôzne psychické agregáty alebo neľudské elementy, ktoré vo svojom spojení predstavujú ja, seba. Tieto elementy a pod-elementy na oplátku začali podmieňovať naše vedomie a držať ho v stave hypnózy. Z tohto dôvodu existuje kolektívny typ hypnózy. Celý svet je zhypnotizovaný!

Myseľ je potlačovaná vo svete piatich zmyslov. Myseľ nedokáže pochopiť, ako by sa mohla stať od nich nezávislou. Myseľ verí, že je bohom.

Náš vnútorný život (skutočný život myšlienok a pocitov) pokračuje naďalej zmätený našim obyčajným uvažovaním a intelektuálnymi konceptmi. Rovnako pritom veľmi dobre vieme, že miesto, kde skutočne žijeme, je v našom vnútornom svete  myšlienok a pocitov. Toto je niečo, čo nikto nemôže poprieť.

Život sú naše vnemy a tie môžu byť transformované. Musíme sa naučiť ako naše vnemy  transformovať. Avšak je nemožné transformovať čokoľvek v našom vnútri, ak budeme pokračovať pripútaní k svetu piatimi zmyslami.

Ako som uviedol v mojej Treatise of Revolutionary of Psychology( Pojednanie Revolučnej Psychológie), skúsenosť nás učí, že ak naša Gnostická Ezoterická Práca je negatívna, je to spôsobené našou vlastnou vinou.

Je to z nášho zmyslového pohľadu, keď povieme, že táto alebo tá osoba externého sveta, (ktorú vidíme a počujeme skrze oči a uši), musí byť zodpovedná. Táto osoba na oplátku povie, že my sme zodpovední. Avšak chyba je vskutku v vnemoch/dojmoch, ktoré máme o ľuďoch. Mnoho krát si myslíme, že osoba je perverzná, keď v skutočnosti tá osoba je iba pokornou ovečkou.

Je veľmi vhodné sa naučiť, ako transformovať všetky vnemy, ktoré sa nám zo života dostávajú. “Musíme sa naučiť s radosťou prijímať nepríjemné prejavy našich blížnych.“

Vyňaté z Revolúcie Dialektiky (The Revolution of the Dialectic)